Sprievodca správnou montážou okien

Správna montáž okennej konštrukcie na base profile by mala zahŕňať tri základné etapy:

  1. mechanická montáž a prenos zaťažení,
  2. realizácia tepelnej izolácie,
  3. utesnenie spoja a ochrana proti vlhkosti.

Každý z týchto krokov ovplyvňuje trvanlivosť, vzduchotesnosť a stabilitu celej konštrukcie.

1. Mechanická montáž

Práce treba začať narezaním nosných hranolov base profile na požadovaný rozmer. Ak je base profile zložený z viacerých dielov, ich spoje treba dôkladne zlepiť a utěsniť. Medzi jednotlivými hranolmi nesmú zostať škáry, ktorými by mohli prenikať vzduch, voda alebo vlhkosť.

Potom na plochu spoja base profile s rámom okna treba naniesť vhodné lepidlo. Base profile treba prilepiť na rám a následne ho mechanicky spojiť pomocou skrutiek.

Výnimku tvoria niektoré hliníkové prahy dverí typu HS (zdvižno-posuvné), pri ktorých výrobca zakazuje vytváranie otvorov. V takom prípade spôsob upevnenia base profile musí byť v súlade s inštrukciami výrobcu prahového systému.

Po príprave kompletnej konštrukcie ju možno osadiť do montážneho otvoru.

Okennú konštrukciu treba vyrovnať na podperných klátikoch určených na prenášanie veľkých zaťažení. Podpora by mala byť v bodoch, kde sa zaťaženie z konštrukcie prenáša na stavebnú konštrukciu, v súlade s pravidlami správnej montáže a smernicami RAL.

Po vyrovnaní treba konštrukciu mechanicky upevniť k podkladu. Na stabilizáciu base profile treba použiť montážne uholníky prispôsobené jej výške a očakávaným zaťaženiam.

Úlohou uholníkov je zabezpečiť base profile pred posunom alebo prevrátením, najmä počas realizácie vnútorných poterov. Čím je base profile vyšší, tým dôležitejší je správny výber dĺžky, tuhosti a počtu upevňovacích prvkov.

Samotné prilepenie base profile alebo vyplnenie medzery montážnou penou nemôže nahradiť správne podpory a mechanické upevnenie.

2. Realizácia tepelnej izolácie

Po upevnení konštrukcie treba vyplniť izolačným materiálom priestor pod base profile a po jeho bokoch.

Izoláciu treba vytvoriť kontinuálne, bez zbytkových dutín a prestávok. Izolačná vrstva pod oknom by mala nadväzovať na izoláciu po bokoch a nad konštrukciou, tvoriac neprerušený obvod.

Nedostatok kontinuity izolácie môže viesť k:

  • vzniku tepelných mostov,
  • ochladzovaniu spodnej časti rámu,
  • kondenzácii vodnej pary,
  • vlhnutiu spoja,
  • zhoršeniu tepelných vlastností celej montáže.

Izolačný materiál by mal byť zvolený podľa šírky škáry, typu podkladu a podmienok, v ktorých bude spoj pracovať.

3. Utesnenie spoja a vykonanie hydroizolácie

Dolný spoj konštrukcie so stavbou treba zabezpečiť pred:

  • kapilárnym vzlínaním vody,
  • zrážkovou vodou,
  • stojatou vodou,
  • technologickou vlhkosťou vznikajúcou napr. pri poterách a mokrých prácach,
  • prenikaním vodnej pary z interiéru.

Na základových pásoch sa veľmi často používa pásová hydroizolácia (papa), ktorej úlohou je chrániť steny pred kapilárnym vzlínaním vlhkosti. V mieste montáže okna sa však odporúča primerane pripraviť podklad a vykonať tesnú, pevnú masívnu hydroizoláciu.

Prečo môže byť potrebné odstrániť papu v mieste montáže?

Spoj papy s základom pod stenou je zaťažený hmotnosťou muriva. Toto pritlačenie obmedzuje možnosť podtekania vody pod vrstvu hydroizolácie.

V prípade okennej konštrukcie je situácia iná. Okno je bodovo podopreté na podperných kockách, preto papa nie je rovnomerne pritlačená k podkladu po celej ploche. V priestoroch medzi podperami môže vzniknúť riziko podtekania vody.

Umiestnenie podporných kociek priamo na pape môže tiež spôsobovať:

  • miestne vtlačenie vrstvy papy,
  • stratu stability podpery,
  • postupné klesanie konštrukcie,
  • zmenu úrovne konštrukcie,
  • nadmernému zaťaženiu rámu alebo prahu.

Z tohto dôvodu podklad pod kockami by mal byť pevný, stabilný a odolný voči dlhodobému zaťaženiu.

Hydroizolácia z vonkajšej strany

Dolná časť spoja je obzvlášť vystavená zrážkovej vode, stojatej vode a pohybom budovy voči podkladu. Ochrana preto musí zostať tesná aj pri menších posunoch konštrukcie.

Na vykonanie vonkajšej hydroizolácie treba používať materiály určené pre takéto podmienky, napríklad:

  • EPDM membránu v podobe pásky,
  • elastickú hydroizoláciu označovanú ako „EPDM v kvapalnom stave”,
  • iné systémové materiály schválené výrobcom na kontakt so stojatou vodou a prácu na stavebných spojoch.

Hydroizolácia by mala byť tesne spojená tak s base profile alebo rámom, ako aj s pripraveným stavebným podkladom. Treba tiež dbať na správne vykonanie rohov a spojov medzi jednotlivými úsekmi materiálu.

Utesnenie z vnútornej strany

Zo strany miestnosti treba vytvoriť tesnú vrstvu obmedzujúcu prenikanie vodnej pary do izolačnej vrstvy.

Na tento účel je možné použiť:

  • parotesné pásky,
  • tekuté fólie,
  • elastické tesniace hmoty určené na montáž okenných konštrukcií.

Vnútorná vrstva by mala byť parotesnejšia než vonkajšia ochrana.

Prečo v spodnej časti okna nesmieme používať náhodné pásky a hmoty?

Nie každý produkt určený na utesnenie škáry okolo rámu môže byť použitý ako hydroizolácia dolného spoja.

Typické pásky a hmoty používané po bokoch a hore nemusia byť prispôsobené na:

  • dlhodobého kontaktu so stojatou vodou,
  • mechanických zaťažení,
  • kontaktu so zemným alebo základovým podkladom,
  • pohybov konštrukcie budovy,

Preto pred použitím konkrétneho materiálu treba skontrolovať, či jeho výrobca povoľuje použitie v dolnom spoji konštrukcie a či je produkt odolný voči stojatej vode a očakávaným posunom podkladu.

Zhrnutie

Správna montáž okna na base profile vyžaduje súčasné zabezpečenie:

  • stabilnej a trvanlivej podpory,
  • vhodného mechanického upevnenia,
  • kontinuity tepelnej izolácie,
  • ochrany pred vodou a vlhkosťou,
  • tesnosti z vnútornej strany.

Opomenutie ktoréhokoľvek z týchto prvkov môže viesť k strate roviny konštrukcie, vzniku tepelných mostov, pretekom, zvlhnutiu izolačnej vrstvy alebo poškodeniu spoja počas užívania budovy.

Návrat hore